Viedenský králik

Ako som sa dostal k chovu Viedenského králika

Priority

Vhodné podmienky opäť nastali v mojom živote vtedy, keď som si uvedomil hodnoty a priority života a prišiel na to, že sa treba venovať aj sebe a svojím záľubám a koníčkom. V tej súvislosti som zakúpil pozemok a zúročil som všetky doterajšie vedomosti a skúsenosti za uplynulé roky chovu v novovystavanej králikárni. (viď fotky) Opäť som zvažoval, aké plemeno by som sa rozhodol šľachtiť. Bol som pozrieť Európsku výstavu v Nitre, kde som si obhliadol aj moje bývalé plemeno: Veľkého svetlého strieborného. Avšak už som ho nevnímal ako výzvu, chcel som začať s niečím novým. Už na tejto výstave ma zaujal Viedenský králik. Definitívne rozhodnutie o tom, akému plemenu sa budem naďalej venovať, padlo 12.12. 2009 na Celonárodnej výstave Bundes Schau v Karlsruhe. Oproti predchádzajúcim ťažkostiam z minulých rokov v súvislosti s prechodom hraníc, som si toto cestovanie v rámci únie už užíval, navyše po boku s najlepším priateľom a vynikajúcim človekom, chovateľom Belgických obrov, Mariánom Benedikovičom. Rozhodol som sa teda venovať naplno chovu a šľachteniu plemena Viedenský králik. Na tejto výstave som si zakúpil 1 samicu a 1 samca Viedenského modrého, hoci som doma nemal ešte ani potrebné vybavenie k chovu. Moje nadšenie prerástlo až do stavby novej králikárne v nádhernom prostredí Smoleníc. Rád by som ocenil prácu mojich kamarátov, pretože celý vonkajší dizajn, spolu s kuchynkou, skladom, navrhol môj dobrý kamarát a odborník Ing. arch. Michal Berger. Ďalší kamarát, Július Konček – odborník na stavby mi pomohol urobiť nielen samotnú stavbu, ale aj terénne úpravy okolo domu a králikárne, ktoré ladia s prostredím. Niektoré elementy stavby boli inšpirované návštevou u pána Jozefa Marka z Beloveže, chovateľa Belgických obrov.

Ďalší rok – 2011, pre mňa znamenal nákup chovných králikov – v Rakúsku, v Čechách, či v Nemecku. Navštevoval som tam výstavy, kde som si zakúpil aj iné farby Viedenského králika. Toto plemeno sa mi natoľko páčilo, že som si zakúpil postupne všetky farby VK. Už vtedy som mal zásadu, že nebudem chovateľom, ktorý len nakupuje, rozmnožuje králiky a chodí po výstavách. Môjmu chovu som chcel dať hlbší zmysel a preto sa mojím cieľom stalo to, aby som mal svoju vlastnú líniu viedenských králikov. Práve preto som sa rozhodol naplno venovať dvom farebným rázom, a to Viedenskému divokomodrému a Viedenskému čiernemu.V súčasnosti mám 100 kusov klietok a v tejto súvislosti by som rád spomenul ďalšiu zo svojich zásad. Pre chov králikov je veľmi dôležitá hygiena, z toho dôvodu majú králici v mojich klietkach dostatočný komfort a starostlivosť, aby sa tam cítili dobre. (viď fotky ) O zmysle a význame týchto zásad hovoria ocenenia, ktoré som dostal na rôznych výstavách, (viď Ocenenia) spomeniem napríklad Čestnú cenu za kolekciu Viedenského divokomodrého a Viedenského čierneho na 42. Celoštátnej výstave mladých zvierat v Hodoníne v septembri 2012.