Viedenský králik

Moje začiatky chovu králikov

„Budúcnosť patrí tým, ktorí veria kráse svojich snov.“

Mojou prvou a obrovskou inšpiráciou bol starý otec, ktorý choval králiky. Keďže som vyrastal na bytovke, boli mi vzácne všetky chvíle, ktoré som strávil so starými rodičmi v rodinnom dome a hlavne v prírode okolo neho. Už ako 7-8 ročný chlapec som pomáhal starému otcovi s prácami a tam som si vypestoval vzťah ku králikom.

Keď sme sa s rodinou presťahovali do rodinného domu – v roku 1981, stále som mal snahu chovať králikov. Otec mi pomohol vo vybudovaní králikárne a spoločne sme sa starali zhruba o 10-20 kusov králikov na mäso.

Po príchode z povinnej vojenskej služby domov, v roku 1990 som opäť túžil založiť chov. V tom ma veľmi motivoval pán Štefan Hečko. Jeho precíznosť, vedomosti a dôslednosť s evidenciou králikov ma opäť naštartovali. V tej dobe fungovala komunikácia medzi chovateľmi buď osobne, alebo listovou korešpondenciou. Zaujal ma článok v časopise Chovateľ, kde bol uverejnený rozhovor s pánom Jozefom Dinkom z Bratislavy. Dovolil som si ho osloviť a pán Dinka súhlasil s návštevou u neho. Táto návšteva bola pre mňa rozhodujúcim motivátorom, kedy som sa rozhodol definitívne venovať sa chovu králikov. Jeho úžasné vedomosti, ľudský prístup a láska k tejto nádhernej záľube ma tak nadchli, že som sa rozhodol venovať sa králikom nielen z pohľadu chovu na mäso, ale aj šľachtenia - venovaniu sa rodokmeňom, čistokrvnému chovu. Mal som zrazu vyššiu víziu, než doteraz, zúčastňovať sa výstav s vyšľachtenými králikmi. Pán Dinka choval v tej dobe Nemeckého obrovitého strakáča, ktorý mal nádhernú čierno-bielu kresbu, ďalej som navštevoval aj pána Silvestra Kučeru, ktorý mal na mňa takisto veľký vplyv v mojich začiatkoch. Ten choval zasa českých strakáčov. Ja som hľadal plemeno, ktoré by ma zaujalo, malo to byť niečo medzi týmito plemenami - stredné plemeno.

Zo Záhoria som si od jedného chovateľa zakúpil prvú samicu plemena Veľký svetlý strieborný. V tom období sa konala v Trebaticiach špeciálna výstava, kde som sa zoznámil s fantastickým kolektívom ľudí, špeciálnym klubom chovateľov VSS. To aj ovplyvnilo moje rozhodnutie práve pre horeuvedené plemeno králikov z dvoch dôvodov: jeho úžitkovosť na mäso a krása jeho kožušiny. Odvtedy som sa aktívne venoval chovu králikov, zúčastňoval som sa výstav a moja prvá králikáreň mala zhruba 54 klietok.

V tej dobe – v roku 1995 sme sa zúčastňovali aj zahraničných výstav v Nemecku, kde sa poriadali autobusové zájazdy. Avšak prechod cez hranice s nepríjemnými kontrolami a doslova „buzeráciami“ sme ťažko znášali, odrádzalo nás to v tomto snažení. No čoskoro sa dostavili aj prvé úspechy. Na Celoštátnej výstave mladých králikov v Beluši som obdržal Čestnú cenu a v Trenčíne na Celoštátnej výstave v roku 1995 som obdržal cenu Víťazná kolekcia. Tieto prvé ocenenia pre mňa veľmi veľa v tej dobe znamenali a dodnes si zážitky odtiaľ veľmi dobre pamätám.

V súvislosti so zmenou môjho súkromného života, kedy som počas podnikania nemal časový priestor venovať sa chovu, bol som nútený z viacerých dôvodov prerušiť počas rokov 1996 – 2009 chov králikov.